Mathylda Radosť-pokora-vedomosti-pohoda časť DVA

Za rána nedeľného dňa sa novoňuchotavci po okolí rozbehli a vyvoniavali o dušu nové miesta, kde ešte neboli. Tri riaditeľky, ako sme volali vedenie kurzu nám načrtli jednotlivé plány na celých niekoľko dní a bolo že sa čo obracať, aby čas nepatril ku naším nepriateľom. Hneď z ostra sme si vyskúšali pár techník a všetci naši milovaní chlpáči ich zvládali lepšie ako my. Napríklad odhad vzdialenosti. Urobili čiaru na 10 metrov a podľa krokov si mal prísť až na túto métu. No iba jedna devucha to zvládla na jednotku, my čo si nepletieme slnko a mesiac na nebi sme mali “veľké” rezervy. Naši štvornoháči si už všimli, že neďaleko majú postavenú dráhu na chytáky tak, aby s pánom či dievčinkou nespadli do jamy, nerozbili si tvár o trčiace sa lešenia, previedli pánov po krivoľakom chodníčku a to bez toho, že by si to vôbec všimol, ale to sme trochu predbehli. Riaditeľky rozhodli, že budeme v skupinách po troch psoch a hneď zvolna skúsili chôdzu s palicou. Tú my nepoužívame, lebo v meste to máme zmáknuté tak načo strašiť ešte s palicou a keď som ju použil ako aport aj jej dohrala hudba, lebo behajúci s radosťou labradorko ju v papuli požvýkal tak ako bučinu u nás po lesoch a už ani zložiť nešla. Po poludní svorne tí ktorí nemali ťažkosti sme vyrazili do Novej Paky na pochôdzku. V nedeľu mestečko prázdne tak poľahky sme prebehli čo bolo treba a potom okolo bola vyhlásená cukráreň…A čo urobil to čierny barónko školený to labrador a to ho sledovalo odborné oko tej najfundovanejšej Hanky zahol chodník nechodník prechod neprechod rovno do cukrárne, kde bolo pomerne dosť ľudkov a pchal sa rovno nie ku pultu ale do kuchyne. Personál nás usmernil, ale dobrotami sme nepohrdli. Udivujúce a dušu láskajúce bolo prostredie. V čase pred Jánskými ohňami sa v miestnych lesoch hustých, ihličnato listnatých konal neuveriteľný koncert od svitu do mrku. Akurát som poslal ponosu kolegom, že v ktorom že pohorí a v ktorom že vyrúbanom lese u nás tak zvučno tak iba pre nás vyspevujú prilietavé vtáčatká, ktoré si prišli splniť povinnosť matky prírody a vyviesť tu pokračovateľov tohto neskutočného operno-hudobného predstavenia. Mestský neokrôchanci a hyd nevidel v speve za dara nič neobvyklé skôr naopak nebolo počuť trúbenie nákladiakov, či húkanie sanitiek tak neboli vo svojej koži. Večerom sme sa prešli do miestneho pralesíka, kde sa nachádzali  vkusne a užitočne umiestnené informačné tabule o tom kde si, čo je tam za les, čo to tam spieva za “penkavy” drozdy a spoza ktorého stromu vyskočí zelený muž s dlhou briadkou – Krakonoš.

V ďalší deň nás po raňajkách čakal autobus, do ktorého sme sa všetci navstupovali a adresátom bolo mestečko, ktoré preslávila mladučká fúzami zdobená olympijská viťazka v snowboarde Samková Vrchlabí. Psíky všetky nažhavené v novom prostredí si išli laby zodrať, aby ukazovali  kadiaľ beží cestička a ako prvé spestrenie sme mali návštevu miestneho kláštora spolu s prednáškou o lesoch a zverine po okolí. Poučili sme sa a trochu si aj zaúčtovali vedomosti v miestnej súťaži poznaj paroh kožušinu, kameň a pod. Nasledovala záhradka s rôznymi druhmi drevín a potom už výbeh do mesta jeho zákutia, prechody, neznáme prostredie, rampy, parkoviská menšie občerstvenie, ešte jedno kolečko a už prišiel autobus a frčali sme spolu s chrápajúcimi chlpáčmi naspať. Kolektív riaditeliek nás nenechal na kavalcoch a podvečer sme začali tuhšie poradovú prípravu skoro ako na vojne v povestnom “buzerpľaci”. Trochu sa pritrafilo, že niektoré informácie predstihli tie iné no a aj táto je taká. Hneď prvý deň sme mali posedenie na teraske, kde sa každý mohol zoznámiť s tými kolegami, ktorí prijali pozvanie a prišli, počasie ako dar jasno, slnečno, teplo.
Po dvoch prespaných nociach mimochodom na krátkych posteliach s krátkym paplónom, ale na tento pikošstav som sa pripravil a prikrývku autíčko uviezlo prišiel tuhší tréning v Novej Pake. Bolo to za bežného dňa a pripomienky tupanov, ktorí mali poznámky na úrovni  skoro obťažovania boli v minime proti ohľaduplnejším pokusom spoluobčanov..
Spisujem to ako určitú osnovu veľmi slabo obohatenú o nesmiernu srandu, ktorú s našími psíkmi, ale aj sprievodcami či okolím sme zažívali.Tretí deň nás večer čakalo prekvapenie na programe bola nočná súťaž. Riaditeľky si s ňou dali poriadnu námahu, lebo toľko psov, aby absolvovalo niekoľko úloh bolo náročné na fyzičku. Čo nás čakalo?
Opäť ohneme stránku na liste knihy, aby sa nezabudlo kde sme skončili a pokračovať sa bude v novom už treťom dieli.
Pre čítačov odporúčanie ako je možné so zatvorenými očami prežívať srandu, eufóriu , zábavu skúste si to a budete sami pre seba cennejší!

ibatma

This entry was posted in Aktuality. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s