Mathylda Radosť-pokora-vedomosti-pohoda časť tri

Za pribúdajúcej očarujúcej tmavosti na oblohe sa konalo nočné cvičenie našich dokopy šiestich nôh. Polemizovať o tom či išlo o hustú tmu alebo normálnu nemá zmysel a ani chlpáčom to nevadilo.
Čože si to riaditeľky pripravili ? No pred zahájením vstupu bolo poučenie čo kde v lese bude za zaujímavé úlohy. Rozdelili nás do družstiev a vyvrcholenie malo byť súčet dosiahnutých bodov. Ako mladý muž pred už niekoľkými paťročnicami ma chytala radosť z takýchto prírodných alebo s prírodou spojených testíkov v tej dávnej dobe som bol skautík juniór- vlčatá nás volali. dodatok po tejto anabáze sa nás nič nepýtali a vyprodukovali pionierov chrabrých ochrancov vlasti. to len odbočka
Už sa ženieme ako niekoľko kolegovcov pred nami ale tak aby sme ich nepočuli. Zákutia sa prisúvali rôznorodé. Najprv dosť komplikovaný prechod špeciálnou dráhou, potom zákruta do lesa a tu zábradlie s plastovej pásky kde boli nástrahy: česač srste, furminátor označovaný ako holiaci strojček a podobné humory, reflexný prvok, asi aby sme sa slepci v lese za úplnej tmy nestratili, Pandrlák malá postavička psa pri spisovaní rozhodkyňou označenie  panelák trhalo smiechom bránicu dobroty pre psa v sáčku. Na prvom kontrolnom stanovisku za tmy sa dostalo kolegovi na lane aportu. Aj my sme aportovali a aportovali a barónko to čierny nič. Až po niekoľkých okamihoch prišla spása veď má na pysku náhubok tak dostal pochvalu a dotyčný aport niesol dva razy. Po prechode lesom kde bol základ sa nestratiť a spoľahnúť sa na to, že aj pes chce isť spať sme našli druhé stanovisko. Tu ďalšia rozhodkyňa podstrčila nové prírodné testy. Prvý bol “červený smrek ” ešte som ho ani nemal v ruke a bol to on  rozhodca že to nie je červený smrek, skúsili sme smrekovec opadavý, rozhodca nám už skoro bral body keď to prišlo |”modřín” a následná čierna baza tak isto v pohode. Do cieľa sme prišli všetci nikto sa nestratil aj keď bolo možné ísť okolo kúpaliska a niektoré chlpošíky veru váhali, či si neísť radšej schladiť kožuch ako kdesy šlapať do hory.
Ráno najvyšší stupeň radosti prejavovali kdo iný? Len štvornohý behotalkovia s potešením strčili svoje navlhnuté rypáky pod perinu spiacich pánov a bolo po nočnej siéste. Postroj náhubok, piškót a loptička a už sme kráčali. Študent dával vyšší pozor na svojho pána, lebo kráčal neistým krokom.Aj nastupujúci deň sme mali uchvacujúci program. Išlo o návštevu neďalekého starodávneho hradu Pecka, spojeného s mimoriadne fundovaným výkladom kastelána alebo sprievodcu pre takých ako my. Informácií bolo množstvo ako na každom hrade. mučiareň, hladomorňa, spálňa, špajze, kuchyňa spoločenský sál, ktorý je vynovený a mladomanželia si tu môžu skúsiť svoj prvý spoločný krok ale bola tu aj poriadne hlboká studňa bez vody a v neposlednom rade dôležité miesto na hrade hlavne pri jeho obliehaní “výserovňa”. Ako to bolo zvykom majiteľ hradu mimoriadne zbehlý cestovateľ skončil ako to už býva pod rukami kata. Dedinka aj okolie boli  uspôsobené a hrad z veľkej diaľky vynikal. Po absolvovaní návštevy sme sa rozdelili na turistov a znovu cestovateľov autobusom. Ocitol som sa v skupinke nie tunelárov ale turistov a skoro po odlúčení od ostatných sme vyrazili. Vodiace psy sme mali iba dva a náš Dio s nami nebol ostal radšej na izbe. najprv sme sa sústredili v príslušnom zariadení na sústreďovanie aby sme sa presvedčili, či nájdeme cestu späť. Moderné “geretky” to s istotou tvrdili ale miestny obyvateľ mal iný názor a poriadne nás zneistil. Ako turisti sme sa ho spýtali či ideme dobrým smerom na Štikov odpovede keďže videl že nás je tlupa slepcov zneli “lidi nemáte rozum” choďte na autobus nemáte peníze aby ste chodili pešo? Jeho odpoveď stále nezaznievala na ten správny smer a povedal, že pešo išiel tak pred 40 rokmi a že si nie je istý či ideme dobre.Veľmi nás neupokojil ešte sme dostali doporučenie aby sme išli autobusom na vlakovu stanicu tam počkali na vlak do Novej Paky prestúpili a dostali sa do Starej Paky. nebolo nám všetko jedno, ale chuť si zaturistikovať zvíťazila. Prešli sme niekoľko uličiek a dostali sa ku plavárni kde bolo mimoriadne veľa ľudí a to za pracovného dňa žiadne prázdniny. Potom prišiel tiahly kopec a tu sa ukázalo kto je ako pripravený na turistiku. Istým dámam nestačil ani vodiaci pes aby ich potiahol tých pár sto metrov ku kaplnke. Nakoniec sa to ale podarilo prišli sme na kopec a tu na nás čakali lipy stromy, ktoré mali po obvode viac ako päť metrov.  Posedeli sme zhltli niekoľko čerešničiek a vyrazili. Na obed sme prišli s trojhodinovým meškaním, ale vôľa všetko zdolá!

Trpezlivo čakajte na “dopisky” pre človeka je vždy obohacujúce, ak sa dozvie čosi nápadité, múdre a čiastočne aktuálne.

This entry was posted in Aktuality. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s