Mathylda radosť-pokora-vedomosti-pohoda

Na jeseň minulého roka prišlo vnuknutie, aby sa čierny náš to barónko v chlpatom odeve zúčastnil školy, alebo docviku svojich vedomosti a zručností.
niekoľko týždňov trvalo, než sa našli správne spojenia, správni organizátori a po obdržaní predbežného programu to bolo jasné.
Šupky hupky do Krkonošského národného parku. Ale čosi tomu ešte predchádzalo… Ako sa tam dostaneš? s kým tam pôjdeš? Kedy to bude? Až po vyjasnení pre bežného človeka jednoduchostí nastali hlbšie plány: tašky, odevy, strava,postroje, pelech, potvrdenia o zdraví vodiaceho psa. Predprípravy skončili a už stojíme na stanici ako legionári Rímskej légie a čakáme na príchod vlaku, ako je to normálne pol hodina rýchlik nikde, trištvrte vlak tak isto nikde po hodine : železnice SR sa Vám ospravedlňujú za vzniknuté meškanie… Nič to dvere sa otvorili a natešený čierny legionár skočil špičkovú rybičku do vnútra tejto škrípajúpcej, ujúkajúcej, hvízdajúcej, vŕzgajúcej príšery. našiel naše miesto a v pohode sme dorazili do hlavného mesta. vyskočil celý natešený, že zábava pokračuje, ale nie neďaleko bolo auto a poďme chlpáč nastupuj.dorazili sme do obydlia urobili posledné prípravy a išli spať.Čo na tom, že sme si zabudli poháre čo na tom že sme si zabudli kávovar a čo na tom že sme nemali ani kávu. ráno v časnú hodinu začali bytom rozvoniavať klobásky a rezníky pripravované na cestu a to ja labradorský všetkožrút spať nebudem ani za polku sveta. Tu papuľu aj s pyskom priblížim ku linke s pripravenými rezňami, zaznie ideš ho ty jeden papľuh, tu strčím pysk ku stolu kde rozvoniavajú tie klobásky a idú mi moje pozorné psie oči vypadnúť aby som videl kedy im čosi odpadne aby som to jedným hltom posunul takmer až do hrubého čreva aby mi to nervali z huby.Panička pekne zabaľuje obložené chlebíky a je kamoš, vie že vežiak ešte drichme tak tu čosi kdesi prihodí podhodí a ja sa prezradím tak, že z celej sily mlátim chvostom o zárubňu na dverách a to už pán dvíha seba takže radšej poď ho do kutlochu aby nebol možný atak na moju nezvedenú a roztopašnú kožušinu.Už sedíme v tátošíku a mašinka div sa svete hlási, že je to len tri hodinky cesty, realita však bola iná. Prihrmíme na zázračne sa liečiace české diaľnice a začali trable. bolo nutné prejsť takých 60 kruhových objazdov a to v správnom smere, čo sa nám nie príliš darilo. Dorazili sme do štátneho majetku, neskôr na pole súkromného farmára, mašinke sa zapáčilo aj stádo oviec tak aj to bolo súčasťou. tri hodiny minuli a koniec našej cesty bol v nedohľadne.Trochu sme sa posilnili pred vysočinou a zvolili novú pozornejšiu stratégiu.tá začala vychádzať a po skoro šiestich hodinách sme našli aj hotelík neďaleko od Novej Paky. Náš cestovateľ vystúpil ako ináč rybičkou von z auta a zrazu okolo kopa rovnakých , nikto nebreše, nikto si nejde driapať kožušinu, všetci študenti na vysokej úrovni. Začala skúška správnosti. Prišiel za svojou milovanou cvičiteľkou, ona sa mu prihovárala, hladila ho a milý Dio nič otáčal sa za nami svojimi novými pánmi.Po chvíli keď zistil, že nikde nemizneme vrhol sa na ňu s heslom tu ma máš ty potvora, ktorú som dva roky nevidel.A prečo Mathylda? Názov tohto združenia je odvodený od mena hraběnky Mathyldy Nosticovej, ktorá je známou milovníčkou vodiacich psov a nezištne už roky pomáha nevidiacim v krajine jej rodiska.Ak by sme mali ešte podrobnejšie rozpitvávať prečo toto združenie proste preto, že jeho cvičiteľky mali nášho čierneho barónka na zreteli od narodenia až po dovoz do nového prostredia.Ostatné súvislosti sú jednoznačne v réžii mnohých organizácií ktoré si zarábajú na živobytie výcvikom vodiacich psov.
dostali sme izbu, kde sa mne štyrom nohám najviac páčilo stolík nízky hneď pri hube možnosť výbehu na balkón kde som si mohol chodiť ku komu sa mi páčilo akurát tá žranica na skrini bola vysoko a moje umenie požrať všetko hneď bolo nerealizovateľné.Zišli sme sa v jedálni dozvedeli sa program zjedli čosi z domácej kuchyne a išli vybaľovať.Ja Dio som medzi tým strážil tašku s tými rezňami a klobáskami, aby sa jej nebodaj niečo zlé neprihodilo, čo na tom že druhú kabelu s hrnčekmi a ostatným sme zabudli doma.
Prišla prvá konfrontácia, Vežiak si myslí, že ja som ničnerobič a že mu struhnem poriadnu hanbu. Ani nápad presvedčivo a pozorne robím to čo mám, lebo má plné vrecko kačacích pamlskov a tie môžem zožrať aj s nohavicami a nie po jednom
Keďže v televizopozeradle sú zírateľné hlavne seriálové kusy budeme aj my pokračovať v ďalšom diele budúci týždeň!

This entry was posted in Aktuality. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s