Ostrovid – časť III

Konečne dovolenka zvolal môj vežiak a ja Ostrovidko som nevedel čože ma to všetko v týchto pár okamihoch čaká.
Spoločenská odbočka – budeme bombardovať, použijeme zbrane hromadného ničenia, vyšleme naše neexistujúce loďstvo, nájdeme atómovú ponorku na púšti pri Teheráne, objaví nejaký zaplatený diplomat sklad pušného prachu a  nabité atómové pumy v štáte Irán? Musíme sa podieľať na prehratej vojne v Iraku a v zápätí v Afganistane? Vo Vietname dostali na zadok US army v jednotnom čísle a bola to hanba ich národa ich zbraní a ich logistiky. Zmenili taktiku a tlčú sa teraz za Nato a my s nimi. Píšem to preto, že mám zásadný odpor proti armáde ktorejkoľvek krajiny načo ste? S oštepmi a lukmi to bol férovejší boj. Teraz otupelí občania, mimochodom platiči daní, zmangľobvané noviny rozhlas a televízia a budem takmer s otvorenou náručou vítať nové a nové bomby zapichované do matky zeme ktorá si to vôbec neželá, aby sme sa tu len tak hlušili. Našim priaznivcom a spolučitateľom odporúčame aj textíky na štúdium, kde pochopia, prečo sa toto všetko robí. Prečo je história tak pomätená, aby nikto nič nevedel o našich predkoch Slovanoch, o našej pra pra starej Tartárii, o našom skromnom, úprimnom a pracovitom živote počas desiatok tisíc rokov! Takže toto poznanie v jednotke na to určenej s názvom pamäť ak si nájdete
stránky WORLD MAGAZÍNU, alebo kúpite jeho asi 180 časopis s týmto obsahom teší ma, že v obetavom a nesmierne skúšanom národe Rusov sa nachádzajú historici, ktorí dokážu objektivizovať najnovšie historické pravdy.
V popásaní buniek na myslenie ideme pokračovať. Ja ostrovidko súci som prišiel do garáže odkiaľ vyliezlo biele čudo na štyroch gumených kolieskach, povoniaval som toto čudo, no nastupovať to nie. Až na piškótik som tak tuho skočil dnu že ma pochválili, ale sedieť na sedadle vedľa vodiča to by nešlo. Skúšal som to znovu a znovu ale vždy len po ten flek na prednom sedadle. Až keď začal drnčať producent smradu a ohryzávač kyslíku, tak som sa uvelebil tam kde patrím. Aby som si ako čierny chlpko uchoval kontakt s prírodou nechal som svoj chvostík len tak voľne trčať von. Ešte ten čo ho vláčim kade tade mi stihol stiahnuť náhubok a aj postroje, aby sa mi sedelo pohodlne a dokázal aj môj chvostík zasunúť dnu.
Po pár kilometroch som sa rozhodol , že ležať nie je také pútavé tak som sa postavil a pozeral cez okno, mihali sa tam rôzne bedne na rovnakých gumách menšie väčšie a rozmanito farebné a tie najväčšie tie smrdeli, že som z toho ja ostrovidko poľudštený dostával záchvaty nedostatku kyslíka a prebytku smradu a prachu. Zrazu vidím niečo podobné ako vláčim po chodníkoch, ako sa šklbe na takom strojčeku s retiazkou no náš štvorkolesový drnčiak bol rýchlejší a nestihol som si prezrieť tohto ozbrojenca s helmou na hlave v páskavej reflexnej zbroji.
Išli sme už pomerne hodnú chvíľku, čo sa mi stálym mrvením na jednu či druhú stranu nezdalo ako vhodné keď tu zrazu čudo zastalo a už mi otvárajú okno. pochopil som ja ostrovidko učenlivý a vystrčil som svoj smerovač vôní von cez okno. Zastali pri obchode a skoro mi z tých vôní moje ňuchové orgániky všetky povyskakovali z nosa. O niečo menší vežiak išiel isto nakupovať a vrátil sa s koláčikmi a rožtekmi no to ja pes, psisko alebo psíček môžem kedykoľvek a primerane rýchlo, aby si to nerozmysleli, že im pri pohltávaní potravky nemám pomáhať. Ešte išiel okolo malý, taký, čo si ich vôbec nevšímam a môj kolega ich volá pucvoli, Keď som vystrčil tú moju milú papuľku skoro ho porazilo ako začal štekať. Panička sa hanbila za nevychovaného blba a to som mal zákaz vychádzania, keby som bol vonku ani by nemukol. Dorazili sme na miesto. Ten môj pán sa len vítal a vítal, objímal a objímal a mňa si vôbec nevšímal. No veď ja Ti ukážem keď vyleziem. Čudo sa otvorilo a mohol som konečne vystrieť moje poohýbané kostičky. Už bral náhubok aj špagátik, ale ja šup nenápadne som sa rozhodol, že sa prebehnem a už ju vidím mačku, nič proti nim nemám, ale prebehnúť sa za ňou, prečo nie, veď ich ctené hovienočká smrdia viac ako tie moje a tamto hľa druhá. Urobil som ja čierny barónko len jedno koliečko okolo domu a vzduch vyčistený žiadne chlpane sa tu neorganizovali. Pernáčov kotkodajúcogagotajúco kačkujúcich mám zakázané naháňať a stískať im hrdielka tak ako keď sa šklbem s pánom takmer o svoj kožuch. Celá rodina číslo jedna na Liptove sa môjmu vežiakovi smeje, že ako som ho nepočúval a už dostávam popruhy, aby som zlepšil svoje spôsoby. No my ostrovidkovia vieme svoje ako by som si len pochutil na tej kačičke …Aj slinka by sa mi zbehla takto na špagáte mám exkurziu, čo to tu všetko prebýva a čomu mám  sa úhlavne vyhýbať .Po všetkých štrapáciách som sa zložil na teraske odkiaľ som mal prehľad. Čo nevidieť sa vyberieme na prechádzočku. To bolo opäť nové a nové pachy občas ježko, občas kuna, bobky od laní, kamaráti vlci a tu to mi nejde do hlavy bude to asi hnedý kujon. Medveď ho volajú. Veď to naše dievčatko sa len po nich informuje. Nie o mne, čo by som kde by som, ale kedy tu boli, kde sú a kto ich videl?

Prídem po les a tu ho máš ja kožúštek od zateplenia odľahčený a tu fúúúhaa koľko snehu. Bežím za prvou guľkou, druhou, treťou… Ten pán vie čo mi je dobré, ale po chvíli behania do kopca je po kondičke a už sa mi tak ostro nechce. Pospal som si výborne a ráno hybaj na návštevy. Zasa to ich objímanie. Ja keď stretnem kolegyňu tak isto by som ju objal, ale trochu inak, tak po nás, popsačky. No a títo. Našťastie v Mikulášskom byte babina zabudla otvorenú ladničku. Pánik si sedí pokeciava, tak čo by som nešiel na vizitu!? Než čosi spadlo, a ma odhalili, stihol som si len taký malý v papieriku zabalený syrček prehnať papuľou a tvárim sa ako vždy. Ja nič ja českej muzikant.
Poobede sa znova trepeme do toho lesa kde bol ešte včera sneh, aj dnes tu je a pomaly sa mi bruško šúcha po jeho hrúbke a tento môj vežiak len ide a ide hore kopcom.
Čo ide lane lapať, alebo načo tým hore kopcom? Zrazu to zbadám. Diera do matky zeme a pár takých ako on a už som vedel že sme došli. Zasa ma chvália mňa chlpka ostrovidka kučeravo čierneho. Aj dobošku som dostal lebo ma po hlbokom snehu trepali. Na ďalší deň si frčím do Trnovca na tom bielom čude. Už mi to išlo lepšie to nastupovanie. Vystúpim si, ďalšia to babička a celkom dobré, pozemok bez plotu. Najprv som štandardne skontroloval prítomnosť skôr zrýchlenú rozbežnosť miestnych mačiek a teraz sa tu na slniečku povystieram a pohrejem. Zanedlho zasa do auta, ale teraz som sa nezložil, ale zavoňal. Zavoňal tú obrovskú vodičku Maru Liptovskú.
Hneď som vedel ktorým smerom mám nastaviť frniačik, aby som sa kochal vôňou vody. Zasa prišlo objímanie a tu je taký istý ako ja len biely…Po chvíľke keď sme starkej skoro nohy dolámali pri našej naháňačke kamarát putuje do koterca. ostal som tu sám. Našla ma loptička a bežím o dušu za vežiakom aby sme sa pohrali, hádže hádže zrazu ustáva čo to je? Prídem bližšie a vidím môjmu srdienku milú vodičku a ešte sa v ňom aj čosi hýboce. Obehol som okolo nikto ma nesleduje. Šup potichúčky do jazierka. Veď mi je aj tak teplo a tu akési červené ryby, či vlastne rybičky. Šup ich pár do papule. A už to zbadali už hučia ako vodopády v Amerike a ja tu len tak trochu v jazierku. Pán nekričí ale bľačí, že ma roztrhne, že smrdím ako močka na hnojisku a že pôjdem domov pešo! Nerozumiem také pekné jazierko no a ešte chutnejšie ušľachtilé rybičky na predaj skoro súce, ale čo ich má vypľuť? Pri mojom odchode ma za trest ku plotu priviazali a bol som rád že idem domov.

A už tu máme deň veľkej noci najprv sa bol s celou rodinou v noci kúpať, bola tma volal ma, ale v tej zime aby som išiel no načo? Prišli všetci s drkotajúcimi zubami chytro čajík popíjali a teraz vraj budú celý rok ako repy či dubce zdraví.

Nastal deň šibačky. Ja ostrovidko to sledujem z diaľky. Dievky šup pohár pohárisko až po kýbeľ podľa veku a množstva feromónov to mali rozdelené a už ju tlčú. Mňa keby tak tĺkli, už som dávno zdrhol do tretieho chotára. teraz jednu za druhou povoniavkujú. Radšej pôjdem von na čerstvý vzduch, aj keď vonku primŕza. Keď ma prišli po kožuchu hladkať bral som nohy na plecia ako hrozivo smrdeli od tých voňaviek.
Zvyky sú to ale milé všetci mi znášali drahé vajcia a šunčičku. Ešte že to môj pánko nevidel aj uhorky skúšali, no ale kto by to žral?!
V obligátnom závere odporúčame všetkým lenivcom, posedávačom, pred televízorom či čumilom do počítačov, practe sa von na vzduch. Matka zem vám daruje svoje zdravie a vy si máte len vo vnútri obnoviť bunky na lásku pripravené a človek bude hneď na zemi šťastnejší a zdravší!

This entry was posted in Aktuality. Bookmark the permalink.

1 Response to Ostrovid – časť III

  1. Fero píše:

    Dosť veľa popísaného, menej je niekedy viac. I a II boli super.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s