Ostrovid – časť II

Príroda “apríluje” a práve dnes si môj novučičký čierny barónko vyskúšal pohyb po meste v poriadnom daždi. Najskôr pochopil svoje súčinnosti s rannými potrebami a v mžiku sme mastili po chodníčkoch každodenným smerom.
…Odbočím ako je to mojim zvykom a nadhodím čo to o voľbách. Vôbec nie som ich zástancom a celý systém by sa mal najskôr zrušiť. Veď načo sú nám zbytočne platení poslanci na obciach a mestách, načo sú nám zbytočne platení poslanci v územných celkoch a nakoniec tí ktorým nariadi čosi Bruselská mašina a len zaťukáme a schválime.
Nečudo, že 400 tisíc nezamestnaných je tak odstrašujúce číslo ktorým sa zatiaľ žiadna vláda sústreďujúca sa na hrdzavé platinové sieťky či diamantovú baňu nevenovala. Uvidíme akýže to spoločenský precedens vo forme zázrakov predostrie jedno jedniteľná stranička.
Nech sa im darí hlavne v tých istotách…

Pokračujem.
Môj nový ostrovid je tu už 21 dní! Už si zvykol?
Odpoveď ..len.. len všade nové psiská či feny, všade nové kúty, kopčeky, krtince. Všetko si musím zapamätať či označkovať.
Páči sa mu aj u Katky v cukrárničke vždy s radosťou zahne a nosíruje ňucháruje frňákuje všetky tie vône a keďže nás tam majú radi, vždy sa mu ujde aspoň mini pojedlíčko, ktoré zlupne na jeden nádych.
Šuhaj ostrovidko sa významne polepšil aj pri cestovaní po chodníkoch. Pred pár dňami plný chodník, naša rýchlosť a odletujúci spolu chodci. Dokonca aj takí, ktorí s radosťou počas svojich voľných chvíliek pri konzumácii prehltli celého bravca, tak ledva z kosti na kosť kráčajú po chodníkoch. To čierny frajerko podskakuje, predbieha sa a všetko s napätím sleduje.
Ešte sa bojí trochu rámusu popri hlavnej ceste, hlavne keď kamiónik ktorý by mal chodiť po železnici trase nie len z cestou ale aj chodníkom. Tieto stavy mu príliš nevoňajú.
Keď odišla cvičiteľôčka, jeho láska, ktorú o dušu počúval ostal som mu ja.
No to bolo.. tento hneď mi kúpil náhubok a teraz to musím mať na papuli, ale už som mu pár krát ukázal, že keď nedáva pozor s radosťou si ho stiahnem taký som fiškus a ani po kožuchu za to niet.
Náhubok musím nosiť preto, lebo jeho prvý ostrovid, taký ako ja, bol pažravý tak ako ja a najčastejšie chodníky viedli okolo kontajnerov, to máme tak isto spoločné, a tak zhltol otravu. Muselo mu byť strašne zle, a preto prišlo opatrenie, že ak tí s dvoma nohami sú nás schopní otráviť, preto budem mať na hube náhubok. Keďže si tento skoro dvojmetrový vežiak nedá povedať, že by som mohol aj bez, tak som mu ukázal. Po vyčesaní ma pustil na lúku. A ja.. šup ho do poriadne veľkého, aspoň rok starého bodliačiska. To ste mali vidieť koľko tých pichľavcov sa mi nalepilo na kožuch. triasol som s ním ako o dušu, lenže nepomáhalo. A už to tu je “Dio Ke mne”! kukám zasa má piškótik, tak čo by som nešiel. Veď to neboli výkaly kolegov ani jeho dvojnožcov.
Zožal som úspech a zasa a zasa to hrozné česanie. Ešte mi aj nadával, že medzi lumpov patrím.  Ja, ostrovidko spôsobilý na telefízor s prírodopisnými seriálmi čumiaci…
Ešte som sa cez víkend pobral po poliach. To bolo. Aj loptičku mal a hádzal, hádzal, až som ledva ťahal za sebou jazyk. Prišli sme do neďalekej dedinky. Hurá idem do krčmy, dám si aspoň vodičku, ale tu jarní slopači zaplnili tento priestor, a tak sme znechutene chodili pomedzi domy. Neviem na čo. A potom som zbadal také trúby. Vypadalo to ako obrovské holuby či bociany ale ooooobrovské. Alebo, že by lietadlá? Jedno som obehol, ovoňal a zistil, že tu niet nič na zábavu tak hybaj domov. Predviedol som sa aj pri návšteve neznámych osôb. Ponúkali radosť z akousi neznámou cirkvou. Aj zuby som vyceril, aj som si štekol a hneď bolo po lanárení a návnade.
Môj vežiak domáci ma pochválil a zjedol som kus ryby. To som ešte nemal v papuli. Aj som za ním chodil že nemusí ju celú on zhltnúť, ale ja nažratý. A on? škoda reči.., tak som ho nechal.
Prišiel ma pozrieť aj susedko, toho poznám, už u nás bol. Ani som nemukol, ani vítať som ho nebol veď už sa poznáme!
A takto si tu žijem už dvadsiaty prvý deň. Zážitkov mám stále mnoho, ale aby si nemyslel že už je ruka v rukáve stále robím drahoty! 🙂

Všetkým čitateľom nášho poľudštenia sivej kôry mozgovej prajeme pozitívne úsmevné dni pri šibačke a kúpačke a množstvo krásnych zážitkov v prírode s blízkymi ľuďmi!
A môj kamarát Rys ostrovid.. no blíži sa čas keď mu prídem nového barónka predstaviť!

Želajte si lásku máte ju, želajte si zdravie máte ho!

This entry was posted in Aktuality. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s