Ostrovid – časť I

Nádejáme sa, že ste nabrali dostatok entuziazmu a aj administrátorovania a cez možnosti 2% ste nám poskytli finančný dar. Pre tých čo radi zušľachťujú svoje neuróny čítaním alebo skúsenosťami od iných, ideme v tejto magickej dráhe pokračovať.
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza slepotu a úplnú nehybnosť ako dve najťažšie diagnózy, ktoré si vyžadujú najvyšší stupeň solidarity spoločnosti. Inštitúcia, k takýmto údajom určená, prispela na www.sspr.gov.sk svojou kvapkou do mlyna. Môžeme konštatovať, že si úlohu splnili aj keď mnoho údajov je v tejto správe na úrovni ako že!
Ak to budú čítať dámy, ktoré určite za tuto brožúru dostali honorár, nuž mali by viac nazerať do našich domácností viac spoznávať duše a viac rozumieť spoločnosti.
Ale o čom som to vlastne chcel?
No predsa o Ostrovidovi!
Je hrozné pre nás Iba tmárov ak sa musíte rozlúčiť s dobrým kamarátom, kamošom do nepohody, večne pozitívne naladeným vodiacim psom. Mne sa táto skutočnosť stala počas doby úplnej tmy už druhý raz. Nie je to milá spomienka a človeka chytá možný náznak beznádeje. Odbočím ku skutočnosti, že o naše vodiace psi je ozaj dobre postarané a aj tak umierajú na hnusné civilizačné choroby tak ako ľudia.
Fakt je, že obaja už boli dôchodcovia, ktorí ešte aj v pokročilom veku radi chodili do práce, ako aj po nových, ale aj vyšliapaních, chodníčkoch.
Ak sa človek ekonomicky pripraví, aby mal na pomerne vysoký doplatok za vodiaceho psa aj finančné prostriedky, potom nič nebráni očakávaniam. Ešte ale pred týmto krokom som nič neponechal na náhodu a urobil si detailný prehľad kto, kde, a ako cvičí ostrovidov.
Nebolo to jednoduché, ale možnosti špecializovaných strojčekov z prehľadom vyriešia vaše prípadné neistoty. Preto som vybral Českú školu, tú najrenomovanejšiu s najlepšími podmienkami od narodenia  našich budúcich ostrovidov až po ich výcvik a spokojnosť nás držiteľov budúcich rozmaznaných neúnavných spolupracovníkov.
Asi 35 kilogramový fešák si ma prišiel pred Vianocami obzrieť až z ďalekej Prahy. To že sa hodí do partie bolo jasné, keď papučky, ktoré boli len tak uložené neúnavne znášal ako vzorný to vycvičený “ostrovid”. Bolo dojednané, Ty čierny chlpatý úprimný barónko budeš novým členom našej svorky domácej.
Nenápadne som si dopisoval s vedením subjektu ako sa má, aké ma výsledky, čo jeho zdravíčko, a kopec až otravných otázok na ktoré asi ani nemali času odpovedať. No a potom to prišlo veľmi rýchle zhoršenie zdravotného stavu  predošlého vodiaceho psa, výčitky veterinára prečo som ho nechal takto trápiť, že nádor na nose či v nose sa aj tak odstrániť nedá! Myslel som, že tento dedulo zabojuje, ale nezaberali žiadne osvedčené medicíny tak  mu teraz mávam dlaňou hore na niektorý z obláčikov na nebi plnom našich poctivých dobrotivých ostrovidov.
Aby prvá časť nebola príliš rozsiahla a prípadní čitatelia sa mali na čo tešiť, končím. Všetkým naším Slovenským majestátnym Rysom Ostrovidom pýchou našej prírody sa ospravedlňujem, že som vzal na zreteľ ich príbočok aj tomu čo ma pred pár rokmi prišiel pozrieť  ku lavičke, kde dosť nervózne vetril môj vtedajší čierny štvornohý spoluturista.
A záverom doprajte sebe ale aj vášmu okoliu otvorených srdiečok a nasatie, načerpanie, nadýchanie sa jarnej novoty v prírode.