Húfizmus – ako ďalej turistika?

Preč sú časy milostiplného radovania sa z každej maličkosti v našej dotrhanej prírode.
Ako prídu mladučkí ľudia našej Slovenskej zeme k tomu, aby milovali nie ničili, pozorovali nie hlušili, darovali okoliu vlastnú radosť nie zlobu a zášť. Je to veľmi ťažká téma, ale moja stará mati ma učila stromky sadiť, raždie páliť vyhrabávať kalamitu či lístie a nie štrajkovať za vyššie platy… Ale tento program patrí iným do exibicionistických podskokov. Moje okolie radšej prírodu divokú, voňavú, drsnú, spievajúcu, zdravú. Aký je stav? Každý to musí vidieť a tí čo to nevidia musia to cítiť. Hladina smradu v našich mestách na maxime a čo robia radní venujú sa prírode či ekológii figu borovú stačí dve skutočnosti a to je plat za službu a prémie za službu ty tam je zodpovednosť, racionalita ich konania spolužitie s prírodou asi neštudovali alebo nevedia čo to je.
Po jarnoletnom húfizme sme sa nádejali, že obludný proces čínskych štvorstupov v našich horách zimou zmizne. Kde že by to nastalo. Okrem štvorstupov po cestičke na horské chaty je aj nepreberné množstvo smradplodiacich aut stojacich všade aj tam kde ešte pred dvadsiatimi rokmi bol životodárny a vodu zadržiavací mach a v ňom krásne zdravé hríby. Skutočnosť? Arogancia prírodné chrapúňstvo a až ľudský idiotizmus spájajúci sa s tým, že robiť si na okraji Tatranského národného parku ohňostroje , alebo v Demänovskej doline je demokratické, také euforicky slobodné a naplno odhaľujúce primitivizmus v makoviciach všetkých, ktorí nakupujú pyrotechniku aby ju potom hádzali neďaleko brlohov medveďa, jazveca alebo dokonca po vystrašených jeleňoch, srnách či kamzíkoch.
Na mieste je otázka kde speje turistika? Konkrétne k ožratiu sa na chate, kde mám ubytovanie ku vyrevúvaniu do hlbokej tichej hory a potom ku zničeniu všetkého čo tu generácie predošlé milostivo opatrovali! Opäť kde speje húfizmus-turistika? Odpoveď nech každý hľadá v sebe, vo svojom myslení, vo svojom oduševnení vo svojej láskavosti ku živým tvorom ale aj bylinkám vode čistému prostrediu a vo vlastnej pokore.
Fakt je, že od reťaze odtrhnutí jednotlivci, ktorí “poctivo” nadobudli majetok sú schopní všetkého, je mnoho príkladov vo svete ako končí ľahtikárstvo a myšlienkový marazmus nasmerovaný proti prírode. Húfizmus musí skončiť, príroda nepotrebuje horské hotely vyprážané husy či chľastpartie v jej najcennejších zákutiach, ale pokoj, lásku, pokoru len vtedy sa človeče prebudíš dáš si prácu na tom s čím že to chodili do lesa naši predkovia a ako rastliny tak živočíchy si oddýchnu. Tento idealizmus má žiaľ len veľmi málo následovníkov a preto turistika v forme húfizmu bude trvať do doby kým sa človek nepresvedčí, že je už natoľko zničená, že tam nemá čo robiť.No a táto hranica nie je vôbec ďaleko stačí sa postaviť v Tatranskej polianke, či štrbskom plese na vyhliadkové miesta a kochať sa zničenými svahmi, smradom z hajzľov a krčiem, či výfukov autodopravy. Čo s tým? Ako pomaly chlap prestáva vedieť čo to je ľúbiť svoju manželku, či svoje deti tak isto sa stráca vzťah aj k prírode žiaľ odpoveď na východisko nájsť nevieme!

ibatama

This entry was posted in Aktuality. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s