Jeseň výdych prehriatej prírody

Až sa človeku bytosti mysliacej na seba ostatných okolie či iné zvláštnosti nechce veriť, že sa len tak pritrúbnučko spokojíme s tým čo nám tu príroda predostiera.Meteorologické predpovede hlásia rekord tu rekord tam či už v spadnutých zrážkach a vyústení v neľútostné potopy alebo najvyššej a najnižšej teploty v bežných dňoch podľa jednotlivých mesiacov. Ak sa ešte ozaj dokážeme prepnúť s ohlupovadiel z rozhlasu, televízie , novín či niektorých internetových odkazovadiel , je možné že by sa našli aj odpovede na otázky prečo je tomu tak? Nuž ale každého či väčšinu zaujíma kde je aká akcia v ktorej zabíjarni času nazvanej hyper, či supermarket, kde len ako ovce od trávičky po trávičku chodime pomedzi regále a snažíme sa skorigovať svoje finančné možnosti s kvalitou dostupného tovaru. Všimli si toho aj predstavitelia cirkvi a to sám najbližší kolega teraz na najvyššom stolci pápež František,ktorý ako správny Fero poukazuje aj na rozbitú zničenú a neobnoviteľne zdevastovanú prírodu. Pokiaľ by pár chudoduchých jedincov nemala v mysliarni mlieko v podobe chceme ovládať chceme aby nám to tu všetko patrilo, lebo si dokážeme natlačiť koľko koľvek toaletných papierikov ako platidiel za prácu čo vyššie uvedené bytosti s nemysliacim vlastnýnm vnútrom ľahko dokážu bbez nadhľadu do vnútra bez pridávania vedomostí vlastnému JAstotožňujúce sa s netvorivosťou, s neiniciatívnosťou a potom nemôže byť ani reči o tom, že je jednoduché hľadať východiská. Ešte aj skok do politiky tí naši domáci odvedľa či európsky nám to ukazujú denno denne. Ako si poradili s atómovými bombami Iraku, či vysokým životným štandardom v Lýbii, no a teraz v uprchlíkove. Pohľad pozorovateľa do zrkadla je jasný kde niet mozgu niet myšlienky niet riešenia a tak stačí zvýšiť rozpočet na zbrojenie. Práve tieto zdroje by mali všetky vrátane vojakov nastúpiť do našej prírody. Je naša naši predkovia tu s jňou súťažili či prežijú alebo padnú, zmiznú a zaniknú aj keď snáh z okolia je plné náruče zatiaľ sa to nikomu nepodarilo. Preto my Slovač prírodu milujúca folklórom preživšia stále existujeme.Prečitujem hlasy , že mám byť európanom a nie tým čo je doma so zničenými lesmi, autokatastrofou bna cestách a ubúdajúcou vodou na našich 44 tisíc kilometroch kde sa tlačíme a snažíme prežiť.Môžme zasiahnúť aj do poľa s názvom čo s tým? Ale by musela nastať situácia, že skúsení rozhľadení a nehrabivý občania dostanú priestor na prečistenie tejto kalnnej vody v celoštátnonm rybníku.Adolescenti primátori, adolescenti ministri či poslanci všetkých druhov nemajú spatnú väzbu len rozkoš z toho kde sa to im pošťastilo dostať. Na ľud na prírodu na okolie sa po dovŕšeniu libida funkcie nehľadí. Akoby neverili, že raz všetkých zastihne aj zúčtovanie zučtovanie s ich rozkošou, kde ich neskúsené neprezieravé a neľutostné kroky vedú spoločnosť do doby Fraňa Kráľa a jeho knižočky” Čenkovej deti”
Skúsim sa ešte obzrieť za ľúbosťou našej matky zeme, ako to po roku prehlasuje, ako nám to podsúva a je len niekoľko tých čo ju počujú ich hlas však nedostatočne alarmuje.Takže čo nové? ak by ste chceli nabehnjúť na novú turistiku môžte akú? počítanie zakrytých servítkom alebo odokrytých servítkom výkalov po nás túúúristoch. Taká cesta na Martinské hole samozrejme pešo nie na aute, bicykli či terénnom zúfalcovi nám poskytne 10 až 17 hovien. ideme do inej lokality taká cesta na Maguru v Malej Fatre 15 až 25 hovien, poďme do nízkych Tatier chodník pomerne dosť strmý na Ďumbier bez smradov ale pod hoľami desiatky zapáchajúcich výkalov a dáme aj vysoké Tatry či skôr západné chodník na Tatliakovu chatu po 93 hovnách na jednom smere sme prestali v polke počítať. Tak isto cez roklinu Žiarska dolina jej smrad sa vinie do ďaleka z čističky pod turistickou chatou a potom to príde lemy až po jednotlivé krčmy a potom až do dedín. Môžete vidieť ako vystupuje vodič či ička sťahuje nohavice a pri kraji cesty, ale viac to zvládajú cyklisti nemajú chudáci kde tak pod pred či pri moste.o turistoch ktorí sa tí peší menia na absolutnú raritu, lebo tu je nutné sa trepať autami a to čo najvyššie nie na vlastný pohon. O čom je pred nami uvedená Európa, keď do rakuskych hôr môžte ísť len elektrickýnm vláčikom alebo elektromobilom alebo pešky.
Spytujem sa sám seba a aj tých čo tu nakúpili kamiony k tomu, aby rúbali a rúbali a rúbali naše lesy. pozri mes i uvedené pohoria počet holorubovje neúnosný priebeh obnovy na úrovni tých uvedených adolescentov, lebo len hlupák si môže myslieť, že z rastlinky sadeničky vzdialenej tri až pať metrov od seba bude hustý les…pRÍRODA Je OVEĽA SILNEJŠIA Ako SADENIČKY A BURINA, PÝR ALE AJ ZVER V POKOJI ZRuŠÍ SNAHU NA OBNOVU LESOV. vŠETCI TO VIDÍME VIEME ŽE JE TO ZLÉ A NIKTO NIČ NEROBÍ! AKOBY JEDNOTLIVÉ MYSLIVNE BOLI PONORENÉ DO JAZERA NEPOZNANIA, BEZVÝCHODISKOVA A OSVEJŠIEHO ALIBIZMU.
Kde začať? Nuž len u mladých ľudí cez skautov a ostatné eko organizácie, čo ale majú cit a zmysel a nie kontá vo švajčiarsku za eurodotácie. Príroda ozaj plače nebudte aj Vy slepí , mestá a dediny sa menia na smradľavé stoky, plné prachu a zdraviuškodiaceho sa prostredia.Matka zem nemlčí ukazuje čo robiť, ale oči čo nevedia vidieť myseľ čo nevie cítiť potom len ľudová”Zbohom ostávajte”
Začnime u seba auto nechaj doma choď pešo bicyklom alebo vlakom a každý prispeje ku zlepšeniu sa evidentne “končiacej” prírodokatastrofy.Myslíme na malé pusky, ktoré chcú divokú nie ovýkalovanú prírodu, chcú rysov divú zver nie tereňáky, chcú ryby v riekach nie penu a smrad z kúpeľní. Človeče buď svojho ducha, zobuď svoju iniciatívu. lebo si sám skrátiš nos.

ibatma

This entry was posted in Aktuality. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s