Torpédoborec na Dunaji.

Po dlhšom čase, ale s nevyhnutným programom sa nastavil plán tak, že sme sa pobrali do mesta zvaného krásavica na Dunaji.
Dlhšie odmlčanie bolo spôsobené tým, že milý barónko si začal vymýšľať svoje rôzne diagnózy a aj ako skúsený psoznalec, som len ťažko hľadal odpovede na to, prečo sa mu nechce ísť ráno do práce a poobede zasa domov z práce. Diagnózu som konzultoval aj s centrom v Prahe a zhodli sme sa, že si štvornohý šuhajko vytvoril svoj systém, ktorý sa nezhoduje s tým mojim. Presviedčanie na diaľku bolo zložité, ale nakoniec to doznelo ku vzájomnej dohode o opätovnej práci a nie ležaniu na pelechu. Aj psisko ktorý vás má rád, dokáže byť tvrdohlavý a je zložité nájsť vzájomné východisko.
Čože sa to prihodilo?
Najprv sme použili služby Slovenských dráh… Kritika, má zmysel? Nie? Kúštik! Nastúpim do klimatizovaného kupé a sme tam spolu so psom sami. Postupne narastá teplota do neúnosných výšok, a tak v Trenčíne príde dievčinka, ktorá to najskôr nevedela nastaviť aby sme otvorili v celom vagóne aspoň na špárku okná, a tak chladili toto peklo. Kedysi keď boli drevené prične a samosťahujúce sa okná bol prievan lepší než všetky klimatizačné jednotky. Takže na železnici nič nové!!!
V Bratislave bol na mne spotený aj remeň čo ma obopínal, aby mi nohavice nepadali. Našťastie rokovanie dlhšie, ale zhovievavé. Išli sme domov, a potom na behy. Bolo už skoro tma. Neďaleko, tak 500 metrov, takže nie až tsk neďaleko, Dunajček a príjemný vlhký vánok. Nemal Barónko práve postroje, len náhubok. Zavetril, popozeral a na plný šprint smerom k vode. Ani neviem čo tam robil, lebo kým sme prišli ten kus už sa tváril, že to bolo len tak… Keďže žiadne brechy zo strany dvojnožcov neboli, davaj znovu a znovu do nášho veľtoku.
Cez noc celkom obschol. Ráno pri behačke sme išli bližšie k vode a jeho vodná povaha a inštinkt nesklamali znova a znova, veď nikto mi nenadáva. Zrazu v zornom poli zbadal kačice a labute. Psí torpédoborec pomerne rýchlymi zábermi sa blížil ku hlúčiku operencov. Všimli sme si to neskôr, a preto sa stále kurzom blížil ku tomuto kŕdľu, ktorý mal v tejto sekcii akiste trvalé bydlisko. Labute ale nesklamali. Akoby na jeden povel sa obrátili proti nemu zabúchali krídlami o vodu a torpédoborec nič. Nemenil kurz, akurát pánko začal viac a hlasnejšie povely na privolanie, a tak otočil svoje pádlovanie a vrátil sa za nami na breh. Z brehu to sledovala množina malých brechov, ktorí pribehnúť ku vode zaštekať ale sa nekúpať. Psisko v povznesenej náladičke čo to zasa zažil prišiel oznamovať, že je v poriadku.
Aké bolo prekvapenie cestou domov, keď sa našli sprievodcovia vo vlaku, ktorí vedeli aj nastaviť klimatizáciu tak aby fungovala a príjemne sa nám cestovalo až domov.
Záverom k duši. Neexistuje zdravé telo a chorá duša ani neexistuje choré telo a zdravá duša. Rozhodujúce je, aby každý pochopil liekovod v samom sebe: v zdravom tele zdravý duch.