Ostrovid – časť VII

Po prázdninách

Ako to všetko rýchlo ubehlo som si uvedomil, keď som cez víkend venoval
detailnú pozornosť môjmu vodiacemu psíkovi. Najprv do rieky a potom
česať a už sa sypú ostré dlhé chlpy dolu. Leto je v nenávratne a
kožušina čierneho barónka, ako aj jeho tepelný systém sa pripravuje na
chladnejšie rána. Tri plné hrste ostrých mazľavých chlpov a je tu zmena
či zvierací slnovrat v predstihu. A čože to vystrájal v tých
najparnejších dňoch? V prvom rade mi neskonale a ľútostivo dáva najavo,
že keď ho zavriem doma alebo niekde u sesterníc aby si to nerozmyslel a
nezdrhol za svojimi vlčími predkami, doslova narieka, srdcervúco znáša
papučky a teší sa hlava nehlava, že ten ničota zasa prišiel a zahájime
srandu a hry.

Prázdniny. No to by sa zišlo tie dva mesiace, ale museli sme
sa uskromniť a stačilo len 18 dní. Keďže sme vystihli tie najkrutejšie
teploty v našich Tatrách medzi blízkymi, zážitky budú odtiaľ.
Prvý: Hneď na úvod si náš luxusný kožúštek rozmyslel, že aj keď máme len fajči
pauzu či pivko slopku treba sa rozbehnúť a tento raz nie do najväčšej
rieky Slovenska, ale tej ľudsky a historicky naj pod Kráľovou Hoľou
vyvierajúcej, Váh sa volajúcej. Nemal na sebe postroje tak skákal, jašil
sa a ukazoval, že váh je len potôčik, ktorý poľahky prepláva aj keď
prúdy zmetávajú aj skúsených borcov na kajakoch. On nič. Aj na druhú
stranu hybaj. Keď začul to čo vždy trúby zaoceánskych parníkov na plné
kolo, tak sa podujal poplávať na druhú stranu. Od tohto dňa máme v aute
pohotovostný uterák, keby zasa pán Barónko zatúžil sa šibnúť do riečky,
či inej vody.
Ostrovidkovia, mamky rysyce a ich malé rýsatká, voľné žijúce legendy
našich lesov, sa neukazovali, aj keď poľovníci ubezpečovali, že sú v
dohľade, ale že sa viacčlenné družstvo medvedíkov chodí napásať na ovos,
tak naša mačka, elegantná rýchla a dravá sa kdesi skryla preč zo svojich
lovíšť a brlohov.
Dio sa chodil strašne rád prechádzať už ráno za plot po skoro lesnej
ceste, asi po 4 dňoch vybehol, urobil niekoľko koliesok a ešte rýchlejšie
mazal späť. Až prišli fundované oči a oboznámili sme ich o jeho športovo
kultúrnej vložke hneď sme zistili prečo na čistinke, tak 50 metrov od plotov, sa
vyhnojil požratým ovsom jeden z miestnych lenivých medveďov. Psík potom
začal byť ostražitejší a častejšie vetril a viac brechal do hory. Ešte
priodbočím k tým predátorským obrom. Smeje sa zo situácie úradnícky
šimeľ na ministerstve pre ekológiu, lebo keby mali detailné informácie
tak buď medvede dostanú obojky všetci a hneď vieme koľko ich je. Alebo
čakajú pokiaľ niekoho nerozšklbú v priamom prenose? Alibizmus úradníkov
môžme podporiť históriou, kde nikdy si ľudia nepripustili tieto zvery
tak blízko. Teraz aj za bieleho dňa bude chodiť po dedine a všetci budú
čakať ako to dopadne. Zákon 369 hovorí, že obec zodpovedá za bezpečnosť
svojich obyvateľov. Tak načo maškarády s úradníckym šimľom? Medveďom sa
nechce a preto pozliezali z hôr a žijú na rozhraní polí a lesov.
Zleniveli a nie že by nemali čo žrať vo vysokohorskom prostredí naších
národných parkov. Odporúčam tým uradníckym šimľom nech si zájdu do kroník
a archívov, čo nájdu o súbojoch našich predkov s týmito šelmami. Už len
plné nohavice  súčasnej mládeže umožňujú týmto zverom neviazaný a
neregulovaný pohyb. Aj Indovia v Indii sa podučili a svojich Bengálskych
tigrov nenechajú len tak pobehovať medzi mestami a dedinami ale majú
svoje chránené teritória, kde sa musia dohodnúť a von sa nedostanú. Ak áno
ujde sa mu diera do kožuchu. V tomto našom Slovenskom prípade môžeme
využiť obojky, ktoré sú pre menej poslušných psov. Vysielajú impulz, kedy
sa dotyčný psík určite ukázni. Obojček stojí len 20 EUR. Čo je to proti
celoživotnej traume z medveďa, čo sa spoza okna pozerá do izby domu?
Druhý: Prišli návštevy a dohodli sme sa, že sa prejdeme na baňu, kde sa
kedysi pokúšali dolovať zlato, len ho tam nebolo, tak po niekoľko sto
metroch prestali. Dio sa správal vzorne a privítal aj svoju súkmeňovku v
bielom prevedení. Majiteľ hrozil jej ostrými zubiskami a šklbaním
kožuchu ale barónko to vyriešil po svojom. Ak sa chceš šklbať, daj pokoj. Ak
nie tak skúsime, veď prečo nevyužiť chvíľku. Návšteva išla na prednášku o
histórii bane a ostali sme spolu. Chlpáč, chlpáčistka a ja. Jediné čo
šuhajka napadlo je skúsiť rozmnožovanie a kríženie druhu. Postupne som mu
skracoval šnúru, aby mu tieto chúťky prechádzali, ale dotyčná dáma tak
isto nebola rezolútne proti, takže som čakal, kedy sa z tej diery
vynoria a uhneme sa smerom od potopenej Sodomy Gomory, smerom k morálke.
Priatelia so šviháckymi Goralskými klobúkmi nakoniec vyliezli a celí
očarení utekali do zariadenia vysvetľovať zážitky.
Tretí:  Náš mužský aj ženský tenis je teraz takmer v kríze. Všetci
odborníci tvrdia, že niet peňazí, tak niet výkonov, niet športovcov. Stála
pesnička po každej akcii typu olympiáda. Keď tam odpošleme
nepripravených a vyhovárajúcich sa, či topiacich sa plavcov v bazéne a aby
sme mali objektivitu nie len tých. Iba naše presné včielky nesklamali so
svojimi vypucovanými flintičkami. K tomu tenisu toľko. Pár kolegov ale aj
syn sa snažia hrať tenis a to je štartové pole pre nášho domáceho psa
vodiaceho. Najprv poznášal všetky loptičky, ktoré sa len tak povaľovali
po zemi. Komu inému ako pánovi. Bolo ich skoro dvadsať. Keď zistil že je
to sranda zábava začal ich richtovať svojím na bukových polienkách
cvičeným chrupom na márne kúsky a ak nestačilo ani to, sadol si vedľa
pána, striehol ako mačka zrazu vyštartoval a v letku chytil letiaci
smeč i serv. Až taký to bol virtuóz. Lepší ako naši, už už, ale zasa nie
vyhrávajúci chlapci, alebo dievčence vysvetľujúce, že olympiáda nie sú
dostatočné prachy, ale pôjdem. Predsa nebude hrať náš podozrivo z cesty,
pod parou, rozprávajúci predseda olympijského výboru. Sklamanie? Zvážte
každý sám ako pristupujete ku svojmu zdraviu, ako dodržujete správny
systém stravovania, ako navyšujete, či udržiavate svoju kondíciu, a ako
takmer nepotrebujete zdravotnícku starostlivosť.,Príroda, príroda a
príroda a následne vlastná buldočia vôľa, sú tie najsprávnejšie prvky, aby človek pochopil, že povaľovanie sa na gauči nie je starostlivosťou o vlastný organizmus.
Na finále sme sa dostali k myšlienkam, ktoré dúfame konečne získajú
podporu verejnosti a skončíme so šialenstvom chudoby, nenávisti,
zločinnosti, hladu, biedy a tým je jednoduchá motivácia: Buďte prosím
každý deň o kúštik lepší!
Ako dlho a v akých okamihoch je na zvážení každej bytosti mysliacej, ale
ide o jednoduchú a podnecujúcu aktivitu.

This entry was posted in Aktuality. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s