Srdiečko na správnom mieste – folklór?

Blíži sa obdobie ktoré je najcennejšie pre človeka, čo si uvedomuje, kde jeho predkovia sa bili so zverinou, kde tento boj prehrávali, ale sa nevzdali a kde sa pokúsili prírodu prispôsobiť, tak aby ich uživila. Vďaka za toto tisícročné bojisko je okrášlená spústou pesničiek, ktoré nebliakali z reproduktorov s bubnujúcimi rytmami kdesi z Afriky, či iných končín, ale splna hrdla žienok pri hrabaní, či prevracaní sena, alebo chlapov valachov pri pasení oviec.
Ohromné, pevné, hrubánske korene nedali aj po všetkých hrôzach histórie zabudnúť na zvyky našich predkov. Uchovávali ich generácie, neskôr vzdelávací systém a teraz je to už len česť sa ako slovenky a slováci zúčastňovať na tomto súznení nášho vnútorného života, vnútorného hlasu, ktorý spieva na Kráľovej holi, aj keď mladá generácia pomaly bude mať velikána Kráľovu hoľu za kopec v Alpách.
Vymizol fenomén keď babulienky, staré mamky pri škrabaní zemiakov na babu, či haruľu, pospevovali a učili detváky nie len zemiaky okrajovať, ale aj hrdielka vycvičovať. Po kostoloch už spev príliš nefrčí, ľudia sa odcudzili a pohľad do nebies od jeho podučiteľov už nie je taký fascinujúci, lebo prešľapov, ktoré má občianske združenie cirkev na svete za sebou, je nekonečno.

Práve sa na nás valí vlna taká, ako po prívalovom daždi.
Počína na Myjave krásnymi tancami a spevmi charakteristickými, ktoré smerujú k vínečku kyseuému a dobrým koženým čižmám.
Potom nasleduje vrchol najväčší. Festivalový zážitok ktorý sa nepreje ani po 50 rokoch a tým je Východná. Od 29.6 do 1.7!
Výšivky v oknách po celej dedine boli charakteristické aj vtedy, keď ešte väčšina domcov boli štýlové, ale zadymené drevenice so šindľovou strechou.
Príďte! Aj deň dovolenky si vezmite!
Či pod stan, či do auta, či do penziónu. Oplatí sa vidieť a hlavne mladým ukázať, čo to vlastne tí naši predkovia vedeli za odzemok. Viete? Hra s valaškou ostrou ako sekera. Viete? Alebo preberať na fujare, viete? Opaštek päť prackový si obliecť a drevko rúbať viete?
Folklór nie je o počítačoch, ale napr. taký facebook stavil presne na súznenie duší.
S valaškou v ruke, či pohárom dobrého vínka, alebo črpákom žinčice, nehrozí plytké ponevieranie sa myšlienok po klávesnici, strohé odpovede a podľudštené ničovanie s vlastným sebou.
Koľko pozitívnej energie. Koľko čara, dynamiky, je v našich spevoch a tancoch.
Na folklór pod Kriváňom nadväzuje folklór z podpolianskych lazov v Detve.
Akoby táto vyhasnutá sopka, Poľana, pridala na duchu tunajším, čo aj keď s holými pupkami, ale s charakteristickým klobúčikom dokážu rozkazovačkami tú svoju muzičku produkovať do nekonečného nekonečna. Až sa človek ocitne kdesi kde každá mať zem sa teší s nami.
A už tu máme možnú jazdu na kompe jedinej na severe cez náš veľtok Váh, alebo krúženie volantami, či šliapanie do pedálov, do Terchovej.
Čo to za dedinka, ktorá vo folklóre toľko zažila, toľko dokázala, že aj Kráľovná Alžbeta II a jej syn Charles nedokázali odolať vnútornému svetu milovaných ľudových hudieb z tohto kraja Jánošíka.
Tvrdo a chudobno sa tu žilo, no teraz, vďaka turistickému ruchu sa dedina nafukuje ako balón pred odletom do nebies a každý predajca párkov či ľudových suvenírov je rád za to, že si kúpite spomienku.
No a po svižnom Terchovskom, či Jánošíkových slávnostiach, ostáva pozrieť ešte Guraľov na Zuberci.
Pod úbočiami Roháčov, v tvrdej a chudobnej oravskej zemi, vyrástlo a uchovalo sa srdiečko, ľúbosť generácií a úprimnosť miestnych. Spievame, plačeme, radujeme sa, vítame, posmutievame, vykrikujeme, jasáme, jasáme, jasáme, aby sme si uvedomili podstatu bytia, podstatu vlastného kontrolovaného vedomia, čo nám môže ukázať zmysel, spolupatričnosť a nie hypotéky úvery či iné zlodejiny.

Predkovia naši, tešíme sa, vďačíme vám za veľa, čo ste si odtrpeli, ale aj čo ste nám zanechali ako najvzácnejší poklad, to uchovávame, aj keď nové a nové mladé generácie sa sústreďujú na lety v koráboch na oblakoch.
Tí čo zasúzneli, pochopia a vždy prídu pobozkať žírnu, láskavú zem milovaného Slovenska, keď zakvitne, zavonia a zaspieva. Nuž vyberte si z ponuky a nezanevrejte na to, že je všade veľa ľudí.
Sú to Slovenky a Slováci ako v Hrušovanoch pri jedení ich neopakovateľných špecialitiek, ktoré ich predkyne predkýň naučili a domáce šikovné ruky povypekajú a ochutnať návštevníkom dovolia. Súborov a jednodňových stretnutí s históriou je už takmer po každej dedinke, kde domáci privoňali a zorganizovať s radosťou a nehou dokázali.
Je to žírnejšia ponuka, ako ležanie na lehátku kdesi na mori, kde si nie ste istí, či práve okolo nepláva hladný žralok, alebo zaoceánsky obor nevypustí svoj ekologický hnus, niekde pri tom, čomu hovoríme pláž.
Prídte na naše domáce pláže s kopou husličiek, basičiek a cimbalov!
Tu pozdraviete a domov si nazbierate popevkov, ktoré vydržia po celý rok!
A prečo iba tmíkovia horujú za tento druh kultúry? Odpoveď je jednoduchá. Aj my si pospievame, aj my ten odzemoček dokážeme, aj zahrať na husličky by nám išlo, ale zorganizovať veľkú akciu, tú oceníme svojou účasťou a jasavou radosťou.

Človek a človečina po skončení festivalu si nostalgicky uchovávajú súznenie celého obrovského publika, ich hlbokú lásku, tú ktorú aj mať zem šíri a vznáša sa vesmírom s nami keď počuje lásku v piesni znieť.

This entry was posted in Aktuality. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s