Ostrovid – čast VI.

Tri mesiace uplynú a?

Ako rýchlo padá piesok cez uzučkú trubicu na kopu, ktorá už doklipkáva k dátumu troch mesiacov pobytu a poľudšťovania nás, aj jeho ostrovidka, v sociéte, či podľa neho svorke viacerých kúskov s teplokrvným obehom.
Mačkovitý kráľ rys lesíkov, hôrok ale aj pralesov sa na obvyklých miestach aj počas zimnej výluky pohybu po vysokých horách neukázal.
Je predpoklad, že kde aký zúfalec, ktorý si tu vybaví povolenie na nosenie zbrane ukončil jeho život a šúcha si nohy o ligotavý a teplý kožúštek, či ho má zavesený na stene.
Fuuuj! Ale je ešte druhý variant, že si stihol presťahovať brloh inde.
Ale kde? Pod schody paneláku? Do ambulancie lekárov? Na dialnicu? Kde? Keď niet kde.
Tvory prírody sú vyrušované, naháňané a majú primálo kľudu na život. Ako sa občan tejto krajiny môže pozerať na časť etnika, ktoré lovilo na jeseň svište, tam kde žijú a mali pri sebe nelegálne samopaly?!
Môžeme vôbec pri žití takýchto primitívkov ochrániť prírodu? To asi ťažko.

Kultivovanosť Diéga sa dostala skoro do normálu.
Jeho lumpačiny sú ale stále a stále nové, pozorovateľné a buď k napáleniu, alebo k popukaniu od smiechu.
V piatok už je naučený na režim hupky hupky, a či autom, či vlakom davaj do lesa. Podľa toho, ako pozná okolie, preženie všetky mačky, kuny a líšky, pošteká do hory: pozor už som zasa tu.
Zatiaľ sa vyhnavšie mladé chlpatce ktoré sú predmetom života v každej dedinke pod horami neukázali.
V riekach ale rýb skoro niet a po dvoroch by ste tiež ťažko hľadali kačky, húsky i sliepky.
Chlpatý šuhaj sa však vzorne naučil správať v práci. Nevíta každého klienta a povely pozorne počúva a plní! Robil starosti s tým, že ako ostatné psíky sa rozhodoval, či jeho črevné prebytky budú na chodníku, kde sa pohybuje pomerne veľa ľudstva, alebo pochopí, že na aj keď stiesnenej záhradke, ale predsa je možné urobiť potreby tu. Pokiaľ je všetko v poriadku niet starostí ani výčitiek od spoločenstva… Akurát rozhadzovanie prostriedkov na úpravy chodníkov nemá miery, a tak hlavné chodníky v meste sú samozrejme rozkopané. Kto to zaplatí je s odpoveďou: úver v banke!…
K jeho mimoriadnostiam teraz patrí fascinácia zo smetného koša. Ten je na balkóne a vždy keď tam čosi vysýpame, je prvý ostrovidko, čo to pozoruje ako a kde je otvor, čo to tam za špiny povovoniavajú a čo by mohlo prebehnúť jeho tráviacim traktom. Zaujímavosťou je aj stav, že keď je smutný, či prebudený, príde za mnou do spálne a ak mi trčia nohy spod periny, položí si na ne svoj studený a vlhký nufák. Vždy ma to prebudí, aj keď ho prísť nikdy nepočujem. Potom, ako sa prehodím, sa spokojne vráti na svoje miesto.
Takže odpozoroval ako to narábame s tým košom na smeti a jeden deň trénoval zhadzovanie vrchnáka nenápadne chvostíkom. Najprv mu to nešlo, ale postupne sa zdokonalil natoľko, že vrchnák odletoval bez problémov. Jedno ráno, v pracovný deň to bolo, mi s radosťou, temperamentom a entuziazmom jemu blízkym, ukazuje nech sa len idem pozrieť čo to celú noc robil. Skoro ma uchytil zrádnik! Chvostom perfektne odhodený vrchnák a pri dverciach balkóna naukladané najprv jogurtové vyčistené kelímky, tiež od smotany. Potom konzervy od rybiek vyleštené tým najlepším lapovačom, jeho jazykom. Tuba od pasty na zuby, a potom to peklo. Každý papier, servítka na drobučko dokúsaná. Ani to nechcel vysavač povysávať, ako to bolo rozomleté na buničinu. V rakušanom predaných Slovenských celulózkach Ružomberok by z neho mali nesmiernu radosť.
A ja čo? Chodili mi po myslovni rôzne druhy myšlienok, ako mu natrhnúť kožuch, ale nakoniec vtip jeho úsilia zvíťazil.
Poupratovali sme, dezinfikovali sme a nastražili pascu zo šunkou. Akoby mi čítal myšlienky, aj keď šunku by zožral aj s papierom, tejto na koši ani len nosík priložiť! Takže dočasne patálie s vyhadzovaní plného koša na smeti skončili.
Je teplo. Aj ostatné väčšie psy zle znášajú nárast teplôt počas dňa aj o dvadsať stupňov. Zato malé, do strhujúceho šľaka brešúce koštiale, potiahnuté kožuchmi, tie nie. Brešú ako zmyslov zbavení v plnom rozsahu a ich páni či paničky si neuvedomujú, že správnou trénovanosťou pes nebude mať čas na takéto zblbnuté brechy.
Viacerým sme to poradili, ale lenivosť, či ľudská hlúposť, im nedovoľuje sa povenovať tomuto tvorovi, aj keď to očakávajú.
Ako veľké hrdinstvo nepochopenia od mestského úradu v našej okružnosti uvádzam zdárnu myšlienku s umiestnenia košov na odpadky na chodníkoch, kde občania chodia venčiť svoje psíky. Architekt, či ten čo to povolil, ani v päte na to na rozume nemal, že tam chodia aj ľudkovia s iba tmou a že musia mať tieto koše označené! Ako? No stavební, či architektúru skončivší inžinieri, naštudujte si vyhlášku a prídete na to, že “bublinková dlažba” okolo košov zabráni, že ibatmík či ibatmíca vpáli v plnej rýchlosti kolenom, či inou časťou, do tohto betonového monštra.
Pobyt zábehu vodiaceho psíka ostrovidka to rozmaznaného, sa pomaly končí.
Rýchlosť na chodníkoch neprekračuje, predpisy o pohybe na komunikáciách, tak isto dodržuje, zubiská nevyceruje kedy mu to napadne a pomaly sa dostáva do správnej prevádzkovej bezchybnej chodovosti.
Asi takto chcem vyjadriť spokojnosť s mojím novým okom na chodníku, ceste, či medzi ľuďmi.
Nedá mi ešte čo to o polícii, tej mestskej.
Rozkopali hlavnú cestu a bez toho, že by sa nás čosi pýtali, schválili vypnutie zvukovej signalizácie na dôležitých križovatkách v centre mesta.
Všetka česť úradníčkovia, čo o našich každodenných peripetiách nemáte ani zbla poznania.
Takže sme prišli na prechod kde to ostrovidko dobre pozná a ukazuje mi tlačítko ktoré je vypnuté.
Zrazu sa ozve, že môžem prejsť. Môj sluch cíti že ide o pravdivú informáciu. Prvý raz sa pýtam, či hlas je policajtom? Niet odpovede. Druhý, tretí … až na šiesty sa ozvalo že áno.
Pred asi dvesto metrami stáli vedľa seba dvaja idioti. Vodiči a chodci si choďte kde chcete.
Aj Dio to tak pochopil a hneď ma viedol do hlavnej cesty! vodiči sú žiaľ bezohľadný.
S heslom: nemáš tu čo robiť. Až jedna pani zavolala, že máme prejsť cez špáru asi 60 cm popri plote po bahne. Ostrovidko tam nechcel ísť. To preto aby som sa neudrel.
A pointa? Hovorím tomu policajtovi, či nevidí, že sa po chodníku nedá chodiť a že podľa zákona má byť priestor na prechod 150 cm tak nech to len ide riešiť tam s volmi čo si kúpia autá a potom tu môžu zavadzať, veď môžte mi behať aj po streche, či nie???
Nuž hlúpym súbojom každodenným s plechovými búdami sa nevyhneme…

Už počujete? Naplno nám príroda ukazuje čoho, akej obnovy je schopná, rozdáva nám zdravie, ukazuje vôňu, prekrásne spevy operencov, bzukot včielok a lásku.. lásku. Z toho že má radosť, ak nebudeme sedieť doma na ritiach pri chladničkách, či klimatizácii, ale pobehovať, prechádzať sa, či jazdiť na bicykloch.
Skúste. Aj my sa snažíme.

This entry was posted in Aktuality. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s